VODA a jej úprava

Voda. Asi bez debaty tá najdôležitejšia vec v akvaristike, ale aj pre život na zemi. Všetky živočíchy sú viazané na vodu, či už v nej žijú alebo ju pijú. Od kvality vody použitej v akvaristike bude závisieť náš úspech pri chove živočíchov alebo pestovaní akvarijných rastlín. Voda je zlúčenimou dvoch plynov, dvoch atómov vodíka a jedného atómu kyslíka. Takto chemicky čistá voda sa v prírode nevyskytuje a je problém ju uchovať aj v laboratóriách. Najčistejšia voda v prírode je dažďová voda, vzniká odparovaním z morí, jazier a riek. Jej čistotu ovplyvňuje čistota ovzdušia. Okrem dažďovej vody poznáme vodu povrchovú a podzemnú, ich chemické zloženie je závislé na geologickom podloží, ktorým pretekajú, pretože geologické podložie rozpúšťa do vody rôzne chemické prvky. Vody v krasových oblastiach a oblastiach s vápencovým podložím majú logicky vysoký obsah vodného kameňa(povieme neskôr). Parametre vody môžeme hodnotiť podľa viacerých kritérií podľa:

• celkový obsah solí rozpustených vo vode
• elektrická vodivosť vody
• PH reakcia vody
• oxidačno-redukčný potenciál vody

Celkový obsah solí rozpustených vo vode nazývame hovorovo „tvrdosť vody“. Tvrdosť vody môže byť:

 trvalá tvrdosť vody GH– spôsobená rozpustenými chloridmi, sulfidmi, nitrátmi a silikátmi

prechodná tvrdosť vody KH – spôsobená rozpusteným Ca(HCO3)2 –(hydrogénuhličitan vápenatý) a po jeho vyzrážaní vzniká uhličitan vápenatý CaCO3. Prechodnú tvrdosť vody môžeme na rozdiel od stálej tvrdosti vody odstrániť prevarením vody.

Na základe celkového obsahu solí rozpustených vo vode rozlišujeme tieto druhy vôd:

• voda veľmi mäkká 0-4 °N : snehová, destilovaná, demineralizovaná voda
• voda mäkká 4-8 °N : dažďová, potoky s nerozpustným podložím
• voda polotvrdá 9-12 °N : rieky, rybníky, vodovodná voda
• voda tvrdá 12-18 °N : studničná voda
• voda veľmi tvrdá 18-30 a viac °N : voda prameniaca v krasových a vápencových oblastiach

 

Akvaristov zaujíma ako získať kvalitnú mäkkú vodu. V horských oblastiach je to jednoduché, buď nazbierajú v zime sneh a nechajú ho rozpustiť alebo si nachytajú dažďovú vodu. Takisto horské potoky majú veľmi mäkkú vodu. Horšie sú na tom obyvatelia veľkomiest, ktoré majú väčšinou vodu nevyhovujúcu – tvrdú. Majú možnosť si vodu priviesť z prírody, alebo si kvalitnú vodu sami vyrobiť pomocou reverznej osmózy, ktorú spomenieme neskôr.

            Elektrická vodivosť vody(kondiktivita) je daná obsahom všetkých vodivých zlúčenín obsiahnutých vo vode, predovšetkým kyselín, zásad a ich solí. Je to miera koncentrácie elektrolytov vo vode, ktoré na seba voda naviaže pri svojom prechode podložím. Konduktivyta je úzko naviazaná a súvisí s predošlou charakteristikou vody (celkovým obsahom solí rozpustených vo vode). Vodivosť sa meria v mikrosiemensoch (mS). Teoreticky úplne chemicky čistá voda by mala mať vodivosť 0 mS. V praxi sa dosahuje čistá voda o 1 mS, ktorá ale nemá pre akvaristiku význam. Veľmi nízku vodivosť majú prítoky rieky Amazon. Vodivosť sa meria konduktomermi.

Meraním konduktivity vody môžeme odhadnúť mieru jej znečistenia – koľko látok je v nej už rozpustených a tým pádom nám to umožňuje rozhodnúť, kedy treba vykonať výmenu vody (50%). V súvislosti so zvyšovaním konduktivity dochádza aj k zvýšeniu osmotického tlaku na živočíchy. Osmózu môžeme vysvetliť ako snahu dvoch nerovnako hustých prostredí vyrovnať si navzájom svoju hustoru. Na zmeny v konduktivite vody a na vyššiu vodivosť sú menej citlivé dospelé jedince rýb. Ikry a mladé jedince sú na kvalitu vody citlivé a hrozí ich poškodenie a úhyn. Napríklad: Ak je ikra v destilovanej vode (chudobnej na elektrolity), má snahu nasávať túto vodu z okolia do svojho „slanšieho“ tela, aby zriedil svoje vnútorné prostredie na úroveň okolia. Tým pádom sa nebezpečne nafúkne a prichádza k narušeniu životných funkcií, zlému vývoju a smrti. Opačný prípad je, keď je zárodok vo vode s vysokou konduktivitou (hustou-s množstvom rozpustených solí). V organizme je oproti okoliu málo solí a aby sa koncentrácia vyrovnala, bunka je okolným prostredím odvodňovaná, stráca vodu, aby sa jej vnútorná koncentrácia solí vyrovnala okoliu. Pri takejto veľkej strate vody organizmus tiež hynie. UPOZORNENIE !!! Úplne čistá destilovaná voda je pre živočíchy a rastliny nebezpečná, hrozí uhynutie!!!

Tu nastáva otázka. Ako sa dostane akvarista žijúci v meste k čistej vode s nulovým, alebo veľmi nízkym obsahom rozpustených solí, teda s nízkou konduktivitou? Okrem spomínaného zachytávania dažďovej vody a snehu, prítomnosti horského potoka je tu Reverzná osmóza. Pri reverznej osmóze sa veľmi čistá, takmer destilovaná voda získava filtrovaním cez filtre revernej osmózy.

Bez použitia chemikálií dodáva vodu prvotriednej kvality. Je to doteraz najviac účinná dostupná technológia, ktorá je schopná odstrániť viac ako 95% všetkých rozpustených látok, cez 99% všetkých látok organických. Odstraňuje cez 99% chlóru, a usadeniny tiež látky, ktoré môžu byť vo vode obsiahnuté: olovo, meď, bárium, chróm, ortuť, sodík, vápnik, fluoridy, dusitany, dusičnany, selén ......

Metóda reverznej osmózy bola vyvinutá v rámci kozmických letov, keď bol problém v orbitálnych staniciach zabezpečiť dostatok pitnej vody pre kozmonautov. Pomocou osmotických filtrov sa všetka(úplne všetka) odpadová voda v rakete dokáže spracovať na úplne čistú pitnú vodu a zvyšný odpad, ktorý osmotický filter zachytí. V súčastnosti sa táto technológia dostala aj do civilnej prevádzky, na šťastie nás akvaristov, a prímorské štáty takto odsoľujú morskú vodu.

Ako taký osmotický filter pre akvaristov funguje? Osmotický filter sa pomocou napájacieho medzikusu (uzatvárateľného ventilu) napojí napríklad na pred prívod vody do pračky. Odtiaľ sa voda vysokotlakov hadičkou napojí na prvý stupeň sústavy reverzného filtra.  Tie najjednoduchšie sústavy osmotických filtrov sa skladajú z troch stupňov. Prvý stupeň (valec, filter) je sedimentačný filter - efektívne odstrani hrdzu, piesok a ostatné mechanické nečistôt, odtiaľ ide voda do druhého stupňa tvoreného uhlíkovým filtrom - absorbuje z vody ťažké kovy a organické chemikálie a až 99% chlóru a chráni tak osmotickú membránu. Takto predčistená voda ide do samotnej membrány reverznej osmózy - odstraňuje z vody prípadné nasledujúce látky olovo, meď bárium, chróm, ortuť, sodík, vápnik, fluoridy, dusitany dusičnany, selén ...

Membrána RO má dva výstupy. Jeden výstup je odpadová voda s odfiltrovanými chemickými zlúčeninami a druhá hadička odvádza upravenú osmotickú vodu. Odpadovej vody je asi 4x viac ako upravenej osmotickej vody.

Môžeme použiť do akvária len osmotickú vodu? JEDINE a LEN vtedy, ak ju upravíme a pridáme do nej prípravky na úpravu vody.Tieto prípravky dodajú do vody potrebné mineráli v správnej koncentrácií, aby ryby, rastliny a nitrifikačné baktérie neutrpeli šok a poškodenie z osmotickej vody. Sú to tieto prípravky:

Aquabotanique : Aquabotanique

Dennerle : Dennerle Elements + 50ml, Dennerle Mineral-Pflegeklärer ClearUp! 250ml

JBL : JBL AquaDur, JBL AquaDur Mal/Tan

Seachem : American Cichlid Salt, Brackish Salt, Cichlid Lake Salt, Equilibrium

Sera : Mineral salt

Shirakura : Liquid Mineral Ca+, Mineral stone

Preis Discus mineral​ : Soľ pre terčovce

Môžeme použiť do akvária len vodovodnú vodu? Áno, môžeme do akvária použiť v prípade, že ju náležite upravíme. Vodovodná voda obsahuje predovšetkým jedovatý chlór a ťažké kovy škodlivé pre všetky vodné živočíchy a nitrifikačné baktérie. Na odstránenie chlóru slúžia tieto prípravky:

Aquabotanique : Aqua Cristal & Safe

Aquaforest :  Water conditioner

Dennerle : Aqua Elixier , Wasser-aufbereiter Avera

Easy Life : AquaMaker

JBL : Biotopol, Biotopol C

Seachem : Prime, Safe 

Sera : Aquatan

Tetra : AquaSafe

Na odstránenie vyšších hodnôt nitrátov a fosfátov sú na trhu tieto prípravky:

Seachem : AmGuard - Odstraňuje z vody bezpečne všetok amoniak (čpavok). Je veľmi vhodné ho používať prvý mesiac po založení akvária, kým sa správne nezabehne filter.

            PhosGuard – náplň do filtrov, má vysokú  kapacitu a vysokú účinnosť filtrácie. Odstraňuje  fosfáty a silikáty z morského alebo sladkovodného akvária. 

Sera : Nitrit-minus, Phosvec

Tetra : NitrateMinus, Phosphate Minus

Ja osobne mám akvárium s objemom 480l a používam osmotickú vodu, pretože naša vodovodná voda je príliš tvrdá, obsahuje veľa vápnika (asi 650 mS), vidieť to na domácich spotrebičoch, ktoré musíme stále „odkameňovať“. Ako sme spomínali, ak by sme vystavili živočíchy a rastliny čistej osmotickej vode, tak by uhynuli. Avšak, pri pravidelnej výmene vody v akváriu vypustím iba 50% vody. Zvyšných 50% vody už v sebe má rozpustené minerály (hnojivá, organický odpad, .....) preto k tejto zvyšnej vode môžem priliať novú osmotickú vodu. Celková konduktivita klesne na krásnych 200 mS. Akvascaperi odporúčajú vodu s konduktivitou 120-150 mS, čo je podľa mňa problém udržať, lebo ak moje akvárium s práve vymenenou vodou, ktorá má spomínanú konduktivitu 200mS na druhý deň hnojím, konduktivita mi vplyvom hnojív stúpne na 350-400 mS. Dovolím si malú odbočku ohľadom napúšťania akvárií a podeliť sa s vami o pár postrehov.

Napúšťanie akvária je prácna vec hlavne u veľkých nádrží nad 300 litrov. Predstavte si, že takéto akvárium by Ste chcel napúšťať ručne pomocou vedier. Musíme pamätať na to, že jeden liter vody váži presne jeden kilogram, ktorý navyše musíte zdvíhať do výšky. Mali by sme ruky vyťahané ako opice.  Nepohodlné by to bolo hlavne pre ženy akvaristky. Podobný problém riešime aj pri vypúšťaní vody. Na napúšťanie a vypúšťanie vody pri veľkých nádržiach je veľmi užitočné kúpiť čerpadlo. Jeho výkon by mal byť minimálne taký, aby celú nádrž dokázalo naplniť (vypustiť) do 20-30 minút. Na moju 480l nádrž som kúpil čerpadlo s výkonom 2000 litrov za hodinu, takže úplné napustenie(vypustenie) nádrže bude trvať 15-20 minút. K čerpadlu je treba kúpiť hadicu so správnym priemerom. Môžete zobrať čerpadlo so sebou a v domácich potrebách vyskúšať, aký priemer hadice nám pasuje. Doma si zmerajte vzdialenosť od akvária po kúpelňu/wc, aby sme vedeli dĺžku hadice. Pre istotu kúpte hadicu o 2 metre dlhšiu, nestojí to veľa a je pohodlné mať rezervu (skráti sa ľahko, ale s predĺžením sú problémy J) Vypúšťam vodu tak, že čerpadlo napojené na hadicu dám do akvarka a druhý koniec do záchoda, brnkačka. Keďže napúšťam osmotickú vodu, musím si ju najprv pripraviť. Pri 480l akvárku mením asi 200 l vody. Ale kam ju zhromaždiť? Ak máte vaňu, nie je problém, vodu si pripravíte do vane, ale ja mám len sprchový kút. V stavebninách(OBI, Hornbach, ...) som kúpil dve 90l plastové nádoby-kade na miešanie betónu(cca 6 eur). Do tých si deň pred výmenou v kúpelni nazbieram osmotickú vodu 2x90l, to je asi pol akvárka a s pomocou spomínaného čerpadla s hadicou napustím akvárko. Z každej kade najprv odoberiem do hrnca vodu, dám zovrieť a vylejem do kade naspäť, aby nemali ryby šok z príliš studenej vody.

 

Reakciu vody určujeme ako pH vody. Trocha teórie: hodnota pH je daná vzťahom medzi aktivitou vodíkových (H+) a hydroxilových(OH-) iontov. Obvykle sa používa aktivity H+ iontov. Ph stupnica má rozsah pH0 - pH14. Chemicky čistá voda reaguje neutrálne a túto neutrálnu reakciu označujeme ako pH 7, je teda v strede stupnice, nie je ani kyslá a ani zásaditá. To znamená, že aktivita H+ a OH- iontov je v rovnováhe. Na spodnej strane stupnice pH 0 znamená silnú kyselinu a na opačnej strane stupnice pH 14 silnú zásadu.

Akvaristov zaujíma voda s pH medzi 6 – 7,5 (niektoré africké cichlidy a morské ryby vyžadujú hodnoty pH až do 8,5). Na úpravu vody pre akvariá sa kedysi a niekto dnes používa kyslá rašelina. Koncentrovaný extrakt ale môže dosiahnuť pre ryby nebezpečnú hodnotu až pH 3.  Preto sa tieto extrakty miešajú s vodou alebo sa akvarijná voda filtruje cez rašelinu podľa potrebnej doby. Rašelina vodu nielen okyseluje – znižuje pH, ale ju aj čiastočne zmäkčuje (znižuje uhličitanovú tvrdosť). Rašelina zároveň obohatí vodu o humíniové kyseliny, prírodné farbivá a iné zlúčeniny, ktoré priaznivo pôsobia na rozmnožovanie rýb a podporujú prirodzenú obranyschopnosť rýb. Avšak s rašelinou a jej výluhmi treba pracovať opatrne, pretože predávkovanie môže zabiť akvarijné živočíchy, preto pracovať by s ním mali len skúsený akvaristi. Čo máme robiť my, amatérsky akvaristi?

Na zníženie pH vody sú na trhu tieto prípravky:

Na zvýšenie pH vody sú na trhu tieto prípravky:

Ak by ste chceli predsa len použiť výluhy, ich ponuka je tu:

Hodnota pH sa kedysi a ešte aj dnes určuje kolorimetricky pomocou roztoku univerzálneho indikátora. Meracia súprava obsahuje roztok univerzálneho indikátora, kvapkátko, zkúmavku a farebnú stupnicu, kde každá farba znamená inú hodnotu pH. Do skúmavky sa naberie meraná voda, pridá pár kvapiek indikátora a na základe sfarbenia sa určí pH. V dnešnej dobe sa už takto prácne pH nemusí určovať. Ak chceme dnes určiť veľmi presne pH, môžeme použiť elektronické „vreckové“ pH-metre.

Okrem hodnoty pH považujeme za významný ukazovateľ v chemizme vody aj redukčne oxidačný potenciál – REDOX (rH). V akvarijnej vode nájdeme mnoho slabo a silne redukujúcich a oxidujúcich látok. Pri redoxných systémoch používame stupnicu rH 0 – rH 42. Čím viac je voda oxidačných účinkou tým vyššie je číslo a naopak. Pri rH vyššom ako rH 25 sa jedná o oxidujúce prostredie a rH menej ako 15 za redukujúce prostredie. Hodnota Redoxu je zaujímavá hlavne z hľadiska akvarijných rastlín. Vždy je lepšie mať v akváriu vyšší redox rH. Avšak aj medzi rastlinami sú druhy, ktorým vyhovuje vyšší a niektorým neutrálny redox. Z dosť kvalitných testov, ktoré vykonal jeden skúsený odborník na akvaristiku vyplynuli tieto výsledky:

1. rastlinné akváriá, ktoré nemali problém s riasami, mali vždy vysoký redox. Ale vysoký redox sám o sebe nie je zárukou akvária bez rias. Na to je nutné, aby bola v akváriu rovnováha medzi zložkami:

sila osvetlenia – množstvo hnojiva – primeraný obsah CO2 – dobrá filtrácia – vyšší redox

2. rastlinné akváriá s nízkym redoxom majú prakticky vždy problém s riasami. V boji proti riasam nie je nízky obsah hnojív a rozpustných látok zárukou toho že nebudú v akváriu riasy (tejto problematike sa budem venovať v článku o riasach.)
3. vyšší redox vyhovuje živočíchom viac ako nízky redox.

Ako v akváriu dosiahnuť vyšší redox? Na trhu je niekoľko prípravkov, ktoré môžeme použiť, spomínal som ich aj v článku o Filtrácií. Sú to tieto:

Seachem Purigen - unikátny makropórovitý syntetický polymér, ktorý je iontomenič - zvyšuje redox vody a ktorý odstráni rozpustné aj nerozpustné nečistoty z vody. Svojimi vlastnosťami oproti iným filtračným materiálom má viac ako 500% schopnosť zachytiť nečistoty. Voda ostáva krištáľovo čistá. Purigen je vhodný na dodatočnú filtráciu a použijeme ho v poslednom stupni filtrácie v najmä v rastlinných akváriách. Je pracktické mať dve náplne-vrecká s Purigenom. Jedno vrecko je vo filtry a druhé ako záložné. Pri čistení filtra použité vrecko vyberieme a nahradíme náhradným-čistým. Keď filter dočistíme a zapneme je v ňom druhá čistá náplň a prvú-použitú(špinavú) môžeme regenerovať(24h) a mať ju pripravenú na ďalšie čistenie filtra ako náhradnú na výmenu.

Nitrat remover - filtračné médium na báze anexu, je to iontomenič, zvyšuje redox vody a odstraňuje z vody Nitráty a Nitrity. Nemení hodnotu pH. Účinný proti riasam a zákalu.

1. odoberá riasam živiny
2. možno mnohonásobne použiť, regeneruje sa pomocou bežnej kuchynskej soli
3. životnosť náplne je minimálne 15 rokov
4. 1l náplne dokáže naviazať na seba okolo 30g dusičnanov

Nitrat remover je tak isto vhodné použiť ako posledný stupeň filtrácie hlavne v akváriách pre cichlidy, teda v akváriách bez rastlín alebo riedko vysádzané, pretože rastlinám  by odoberal dusíkaté látky. Rovnako ako pri Purigene je praktické mať dve náplne na výmenu počas čistenia filtra.

Z ďalších veľmi užitočných náplní filtrov na úpravu vody sú:

Seachem de Nitrate – odstránenie dusíkatých látok, má veľmi veľký povrch pre osídlenie nitrifikačnými baktériami. Má schopnosť zachytávať dusičnany tak ako aj iné materiály (zeolit alebo syntetické), ale najvačší rozdiel je v tom, že primárny mechanizmus odstraňovania dusičnanov je anaeróbny proces .

Seachem PhosGuard - odstraňuje  fosfáty a silikáty z morského alebo sladkovodného akvária. Má schopnosť odstrániť 20 až 60 mg/l fosfátov v 400 litroch vody.

            Poslednou vecou, ktorú musíte spraviť pri spúšťaní nového filtra (akvária) je pridanie užitočných a nevyhnutných nitrifikačných baktérií, aby sme dosiahli v sústave čo najskôr rovnováhu a akvárium zabehli. Baktérie sa usídlia predovšetkým na filtračných médiách vo filtry, ďalej v substráte, vo vode a na dekoráciách. Urýchlime tak štart prospešných biochemických procesov. Dobré baktérie tak obsadia všetko miesto „v autobuse“ a škodlivé baktérie sa tak ľahko už do obsadeného akvária nedostanú, nebude už pre ne miesto. Na trhu sú k dispozícií násady akvarijných baktérií od rôznych výrobcov:

•    Aquaforest - Life Essence
•    Dennerle - Bacto Elixier FB7, BactoCareProbiotic, FB7 Biactive AquaRico
•    Easy Life – EASYSTART
•    JBL – Denitrol, FilterStart
•    Rataj – BactoEsex
•    Seachem – Stability, Pristine
•    Sera - Bio nitrivec
•    Tetra - Filter Active

Ako ste si všimli, favorizujem výrobky od firmy Seachem. Je to preto, že s týmito výrobkami mám ja a mnoho iných akvaristov dobré skúsenosti. Za prijateľnú cenu poskytujú kvalitný produkt a to vo vysokých koncentráciách, ktoré keď používate podľa návodu Vám vydržia dlhú dobu. Rovnako dobré skúsenosti mám aj s výrobkami od firmy Easy Life.  Exkluzívnu značku Aqua Design Amano spomínať ani nebudem, to je trieda sama o sebe. Pripúšťam, že aj iné značky sú kvalitné, na trhu je ich veľké množstvo a nedajú sa spomenúť všetky. Ja poznám asi 30 rôznych výrobcov. Líšia sa cenou a koncentráciou produktov. Ale ako uvidíte na príklade v článku o hnojivách, Seachem vychádza ako značka s najlepším pomerom cena a výkon.

Späť na AKVABLOG